Hoax – toto slovo by mal poznať každý mailový užívateľ, ale, žiaľ, nepozná. Hoax (číta sa houks) znamená predovšetkým elektronicky šírenú správu s nezmyselným obsahom. Často nabáda na preposielanie a čo je horšie, často aj preposielaná je.

Najčastejšími témami hoaxu sú:

1. reťazové maily, ktoré sľubujú šťastie, prípadne aj peniaze, väčšinou za preposielanie;
2. varovanie pred nebezpečenstvom poškodenia počítača najmä v dôsledku nebezpečného vírusu šíriaceho sa mailom, obsahujúci predmet s istým názvom;
3. prosba o pomoc v núdzi – najčastejšie darovanie krvi;
4. varovanie pred ovládnutím alebo zničením mobilného telefónu;
5. žiadosť o podporu nejakej petície ap.

Prvý druh hoaxu je našťastie na ústupe. Avšak varovný a prosebný typ hoaxu stále dokáže obalamutiť mailových užívateľov. Lebo zatiaľčo rozosielanie mailov so sľubovaným šťastím je už rozumne chápané ako obťažovanie, druhé dva vychádzajú z dobrých ľudských vlastností – túžbe pomôcť alebo varovať pred nebezpečenstvom.

Klasická schéma varovného mailu informuje o šírení nejakého vírusu, ktorý môže poškodiť dáta alebo priamo časť hardvéru, napr. zničenie pevného disku, občas aj explóziu počítača. Niekedy pre dôveryhodnosť sa obsah tvári, akoby išlo o vyhlásenie nejakej veľkej IT alebo bezpečnostnej inštitúcie (napr. Microsoft, IBM, Polícia SR ap.), prípadne býva podpísaná aj konkrétnym menom.

Stačí všeobecne vedieť, že vírusové aplikácie len veľmi zriedka (najmä pri starých typoch počítačov) môžu poškodiť hardvér. Okrem toho, ako prvé reagujú na vznik vírusov antivírové programy, ktoré sú už dnes bežne integrované v samotných mailových kontách. Takže, čokoľvek upozorňuje na vírus, ide spravidla o hoax. Preposielaním takejto správy nikomu nepomôžete, iba ho môžete obťažovať.

Typickou schémou prosby o pomoc býva veľmi stručný srdcervúci príbeh o umierajúcom dieťati, ktoré potrebuje napr. urgentne zásoby krvi. Občas je takýto mail doplnený aj autenticky sa tváriacou fotkou.

Tu je dobré si uvedomiť, že ak by aj išlo o skutočnú prosbu, tak na jej reakciu treba spravidla veľmi krátky čas (niekoľko hodín, prípadne zopár dní). Takéto maily dokážu kolovať po internete aj niekoľko rokov. Stačí zapojiť rozum, aby ste dokázali určiť mieru medzi skutočnou a fiktívnou prosbou. Fiktívna prosba sa snaží zachytiť čo najviac ľudí a preto reálna akcia musí byť čo najviac vymedzená svojím miestom (napr. okres Ilava), podmienkami (iba krvná skupina typu 0), ale najmä časom – odkedy to predmetná osoba potrebuje. Takže najneskôr do zopár týždňov po danom dátume by sa mala reťaz zastaviť. Väčšinou takáto správa obsahuje aj mobilné telefónne číslo, ktoré je spravidla neexistujúce. Takmer nikto si však nedá tú námahu, aby si to číslo preveril a správu hneď preposiela.

Ako sa k hoaxu správať?

V prvom rade si treba uvedomiť, že pri danej správe máme do činenia s hoaxom. Existuje internetový portál – hoax.cz – ktorý robí nielen v tejto veci výbornú osvetu, ale aj obsahuje databázu hoax správ, takže tu sa môžete priamo konfrontovať. Pokiaľ si prečítate ale zopár z nich, veľmi rýchlo pochopíte klasické znaky hoaxu a naučíte sa ich rozoznávať v momente aj sami.

Treba byť zvlášť opatrný a obozretný, pokiaľ vás mail navádza nejakým spôsobom k poskytnutiu súkromných informácií. Či už vyplnenie petície na nedôveryhodnom serveri alebo len výzva, že stačí poslať prázdnu správu na nejaký mail.

Netreba snáď zdôrazňovať, že daný hoax určite nepreposielajte. Navyše, na prosbu o fiktívnu pomoc môžete reagovať skutočnou a jednoduchou pomocou. Napr. informovať odosielateľa hoaxu o tom, že posiela hoax a odkázať ho na spomenutý portál (hoax.cz), zároveň ho aj vyzvať k preštudovaniu webu, aby sa podobného naivného konania v budúcnosti zdržal.