Písanie jednoslabičných slov, troch bodiek, používanie zátvoriek, čiarky a bodkočiarky vo výpočtoch. Sádzanie obrázkov, členenie textu a ošetrenie sirôt a vdov. Všetko možno využiť pri písaní záverečných prác alebo tvorbe časopisov.

Jednoslabičné slová

V typografii platí zásada, že jednopísmenkové slová ako napr. niektoré predložky (v, k, s, u, z, o), spojky (a, i) ap. nesmú na konci riadka ostať osamote, ale mali by sa naviazať na najbližšie nasledujúce slovo. Na internete býva táto chyba tolerovaná viac ako v tlačovinách. Ak ale chcete oplývať precíznosťou, využíva sa na to nedeliteľná medzera.

Word to počas písania vykonáva automaticky. Nedeliteľnú medzeru je možné aj vygenerovať dodatočne. Vo Worde a vo Writeri kombináciou kláves Ctrl + Shift + Space (medzerník). Alebo ľavý alt + 0160. Vo väčšine editorov sa nedeliteľná medzera nedá rozoznať. Jej grafické odlíšenie sa ale dá v zložitejších editoroch nastaviť.

Písanie troch bodiek

Je známe, v akých prípadoch sa veta končí alebo začína troma bodkami. Už menej známe je, že tri bodky majú v typografickej norme osobitný znak. Hoci je tolerované 3 × stlačiť kláves s bodkou (...), správny znak vyzerá takto: „…“ a dá sa vygenerovať pomocou alt + 0133. V akomkoľvek texte sa môže nachádzať iba jedna alebo tri bodky. Nikdy nie dve, štyri a viac. Napr., ak končíme vetu menom Karol IV., už ďalšiu bodku nepíšeme. Ani po skratkách „atď.“ ap.

Písanie a používanie zátvoriek

Základné zátvorky sú okrúhle (). Existujú však ešte aj hranaté [], lomené  a zložené {}. Ako archaické zátvorky sa pri písacích strojoch používali ešte lomky //. Keďže začiatočné aj koncové lomkové zátvorky sú ten istý znak, identifikovať začiatok a koniec obsahu zátvoriek sa tak dá len vďaka typografickému pravidlu, ktoré platí pre všetky zátvorky:

• začiatočná zátvorka má pred sebou medzeru a za ňou byť nesmie;
• koncová zátvorka nesmie mať pred sebou medzerou a za ňou, pokiaľ nenasleduje iná interpunkcia, medzera byť musí.

Základné – okrúhle zátvorky sa používajú vo väčšine prípadov. Hranaté zátvorky sa zvyknú používať najmä na našu poznámku, nami objasňujúcu alebo doplňujúcu informáciu ap. vo vnútri citácie. Občas potrebujeme vložiť do textu v zátvorkách ďalšie zátvorky. PSP (2003, s. 117) odporúčajú použiť lomené zátvorky. Pre laika ich vygenerovať predstavuje horor, preto je lepšie použitie lomených zátvoriek nechať pre profesionálov. Laik si môže vypomôcť archaickými zátvorkami pomocou lomky, prípadne hranatými zátvorkami. Samozrejme, je praktické sa zátvorkám v zátvorkách vyhnúť všade, kde sa to len dá, napr. preštylizovaním vety ap.

Čiarka a bodkočiarka v zoznamoch

V mnohých textoch sa nachádzajú číslované a nečíslované zoznamy (výpočty). U pisateľov často vzniká dilema, ako ukončovať jednotlivé body zoznamu (časti výpočtov): nijak, čiarkou, bodkočiarkou, bodkou? Neexistuje norma, ktorá by striktne predpisovala jedno z toho. Existujú len úzusy a odporúčania z praxe:

• pri vymenovávaní jednoslovných vecí je vhodné na konci bodov použiť jednoduchú čiarku alebo nič;
• pri zložitých zoznamoch, v ktorých samotné časti obsahujú čiarky, je praktickejšia bodkočiarka na konci;
• pokiaľ samotné body zoznamu sú dlhé zhruba ako odsek, môžu sa písať ako samostatné vety (veľké začiatočné písmeno a bodka na konci každého bodu);
• pre sprehľadnenie sa môže kľúčové slovo v jednotlivých bodoch zvýrazniť napr. boldom (hrubým písmom);
• posledná položka v zozname by mala končiť bodkou.

Ak niekto náhodou nepochopil predošlú časť, práve skončil zároveň aj príklad nečíslovaného zoznamu. Textové editory ponúkajú širokú škálu grafických značiek pri nečíslovaných zoznamoch. Základné sú plný krúžok, prázdny krúžok, plný a prázdny štvorček, rôzne druhy šípok. Skúsenejší užívatelia počítačov vedia miesto grafickej značky dať akýkoľvek iný obrázok. Najmä v záverečných vysokoškolských prácach nie je priestor pre žiadne hranie sa a je dôležité použiť spomenuté konformné grafické značky. Tiež je dôležité ich v celom dokumente dodržiavať rovnaké a takisto aj rozmer odsadenia na všetkých stranách musí byť rovnaký.

Obrázky v dokumentoch

Pri sádzaní obrázkov do textu určeného pre tlač platia prísnejšie zásady ako pri weboch:

• Je dôležité, aby reálne rozmery použitého obrázka boli väčšie. Pokiaľ nejde o komerčnú tlač (vtedy je vhodných 600 dpi), trojnásobok veľkosti bohate stačí.
• Ak sa na obrázkoch nachádza ľudská tvár alebo pohybujúci sa predmet, pohľad alebo pohyb by mali smerovať do vnútra textu, nie von.
• Ich prípadný popis sa nachádza pod obrázkom a popisový text by mal byť rozlíšený od zvyšku textu, napr. farbou, typom písma, veľkosťou, kurzívou alebo kombináciou viacerých rozmerov. Odlíšenie od hlavného textu môže suplovať aj rámik okolo obrázka s popisom. Samozrejme, v celom diele rovnako.

Členitosť textu pomocou nadpisov, odsekov a zoznamov

Text záverečnej práce alebo komerčného časopisu by nemal byť písaný ako fádny tok nekonečného množstva znakov.

• Text by mal byť členený na nadpisy, podnadpisy. Za nadpisom a podnadpisom nesmie byť bodka.
• Po zopár riadkoch by mal nasledovať ďalší odsek.
• Pre sprehľadnenie sa využívajú zoznamy (výpočty), niekedy aj dvojito štruktúrované.
• Taktiež sa niektoré slová pre zvýraznenie môžu napísať kurzívou (šikmo) alebo boldom (hrubo). Pokiaľ je text určený pre tlač, na zvýraznenie sa volí častejšie kurzíva (bold pôsobí ako šachovnica a používa sa výnimočne). Naopak pri textoch určených pre internet je častejší bold, keďže kurzíva na monitore robí text nečitateľnejším. [Viac v článku o rezoch fontov.]

Pri záverečných prácach je predpísané riadkovanie 1,5. Pri tvorbe iných textov určených pre tlač sa rozmer riadkovania najčastejšie volí ako kompromis medzi snahou sprehľadniť text a potrebou natlačiť isté množstvo textu na predpísaný počet strán.

Na sprehľadnenie odsekov sa používa aj odsadenie prvého riadka. V záverečných prácach je odsadenie väčšinou predpísané na 1,2 cm. Pri riadkovaní 1,5 by menšie odsadenie text rozbíjalo. Pri jednoduchom riadkovaní v iných textoch sa pre odsadenie používa menších hodnôt – napr. veľkosť je rovnaká ako výška použitého písma. Je mimoriadne dôležité, aby veľkosť odsadenia prvého riadka bola v celom texte konzistentná.

Siroty a vdovy

Posledný neúplný riadok odseku nemôže byť prvým riadkom stránky alebo stĺpca. Takýto riadok sa volá sirota (v typografickej hantírke sirôtka alebo parchant). A tiež prvý riadok odseku nesmie byť posledným riadkom stránky alebo stĺpca. Hovorí sa tomu vdova.

Za sirotu ani vdovu sa nepovažuje jednoriadkový odsek. Siroty a vdovy vznikajú aj pod obrázkom alebo pod textom vo vnorenej tabuľke.

Officové aplikácie dokážu tieto typografické neduhy automaticky ošetrovať. Pri záverečných prácach sa tolerujú dvoj až trojriadkové siroty na konci kapitoly. Pri tvorbe časopisov a komerčných textoch platia oveľa prísnejšie pravidlá: text kapitoly, resp. článku by mal končiť minimálne za prvou tretinou strany. Tiež je dôležité, aby nový článok, prípadne kapitola nezačínala za dvoma tretinami strany. Dosahuje sa toho zmenou poradia článkov (pokiaľ je to možné), zmenou veľkostí obrázkov, orezaním niektorej zo strán obrázku alebo ich pridaním a odobratím. Taktiež sa zväčšuje/zmenšuje riadkovanie. V mnohých prípadoch sa aj zasahuje priamo do textu – vypúšťajú sa slová aj celé vety. Spájajú sa odseky ap.